3.12.2014
Prvý deň v Chiang Mai sme poňali oddychovo, takže sme spali až do 12. Mohli sme si to dovoliť aj preto, že sme na hoteli ostali dva dni, takže nás ráno nečakal check-out. Program na tento deň bol nasledovný - zabookovať si a ísť na kurz varenia a objednať si výlet k horským kmeňom. Museli sme tiež vybrať nejaké prachy, lebo sa nám už utešene míňali. Bookli sme teda 2-dňový výlet k horským kmeňom aj kurz varenia, ktorý mal trvať od 16:30 do 20:30. Ostávala nám asi hodina času. Boli sme už celkom hladní a nevedeli sme presne, ako bude kurz varenia prebiehať, tak sme sa predtým šli pre istotu najesť do Burger Kingu :D
So Zuzkou sme ešte išli rýchlo na izbu vybrať veci z práčky a vyvešať ich, Axel bol zatiaľ niečo vybaviť v kancelárii Air Asia, kde sme mali letenky na juh a bolo treba prikúpiť k jednej letenke batožinu. Inak s praním špinavých vecí tu nie je problém, práčovne sú takmer na každom kroku, pričom vám prádlo aj vysušia. Niekde sa ale platí poplatok za kilogram prádla. My sme využili práčku pred naším hotelom, kde sa platilo za celú práčku, nie na kilá.
Na kurz varenia sme trošku meškali, Axel ich tam musel zdržať. Najskôr sme sa vybrali s našou kuchárkou na trh, kde nám ukázala miestne potraviny a korenia. Zaujali nás tu ružové vajíčka s čiernym vnútrom, ktoré sme videli už skôr, tak sme boli zvedaví, čo to je. Sú to vlastne upečené malé kuriatka, ktoré sa nestihli vyliahnuť. Na ružovo sú nafarbené len preto, aby sa dali odlíšiť od normálnych vajec. Je to vraj delikatesa. Ako však povedal jeden Angličan na trhu: "Mám rád chicken aj babies, ale nie naraz."
Z trhu sme sa vrátili do kuchárskej školy Baan Thai. Boli sme rozdelení do štyroch skupín po cca 6-7 ľudí. Každý z nás si vybral štyri jedlá, ktoré sme potom varili. Samotné varenie prebiehalo tak, že najprv sa varilo hlavné jedlo, potom polievka, predjedlo a nakoniec kari. Podľa toho, aké jedlo sme si vybrali sme sa rozišli do kuchýň a na konzumáciu sme sa vrátili do našej miestnosti.
Hlavné jedlo, kura s kešu orieškami (chicken with cashew nuts), sme robili všetci traja to isté. Musím však neskromne povedať, že to moje bolo najlepšie ;) Potom som varil polievku s kokosovým mliekom. Nebolo to nič extra, ale dalo sa to zjesť. Túto polievku som potom robil už aj dvakrát doma a domáca mi chutila viac. Prvýkrát som použil originál kokosové mlieko, druhýkrát sójové. Okrem toho som musel doma improvizovať aj s ďalšími ingredienciami, možno aj preto mi to chutilo viac, keďže som na naše suroviny viac zvyknutý. No ale vráťme sa k menu v Chiang Mai. Ako tretí chod som pripravoval jarné rolky (spring rolls), známe aj z čínskych reštaurácií na Slovensku. Boli tiež fajné, keby som už ale nebol plný. Myslím, že ak ešte niekedy pôjdem na kurz varenia, vynechám predtým návštevu Burger Kingu :) Posledný chod môjho menu bolo červené kari (red curry). Sem sa tiež dávalo kokosové mlieko, ktoré sme predtým v rukách vyžmýkali z kokosovej hmoty. Červené papriky sme museli predtým riadne nasekať, pričom sme do nich búšili dvomi sekáčikmi naraz. Takto nasekaná paprika sa následne spolu s korením drtila v mažiari. Jedlá, ktoré sme si navarili sme si museli aj zjesť. Boli však výborné a kebyže nie sme najedení, tak by to nebol žiadny problém :) Dostali sme aj kuchársku knihu, podľa ktorej si môžeme tieto chutné thajské pokrmy pripravovať aj doma.
Po varení sme sa poprechádzali po meste. Na námestí sa konala práve nejaká paráda, zrejme na počesť kráľa, ktorého veľkorozmerné fotky boli všade navôkol.
V Chiang Mai sa dá tiež absolvovať posedenie s nohami ponorenými v akváriu s kúsavými rybičkami. My sme ale toto už vyskúšali v Erawane a zadarmo, takže sme odolali.
Na záver sme šli ešte na trh oplieskať nejaké prachy. Keďže v Thajsku je kvôli horku celkom veľká spotreba tričiek a tie sa tu predávajú za lacný peniaz, kúpil som si jednu bielu tričko-košeľu a tričko s motívom piva Singha, Axel si kúpil zase naše druhé najobľúbenejšie pivo Chiang. Okrem toho sme kúpili ešte ďalšie zbytočnosti a suveníry domov :) Večer sme zavŕšili drinkami Muai Thai s ľadom a thajskou whisky.
4.12.2014
Ráno mi nebolo moc dobre od žalúdka. Neviem presne od čoho, keďže v predchádzajúci deň sme toho dosť pojedli a nevyhýbali sme sa ani ľadu v nápojoch, na čo výrazne upozorňujú v rôznych sprievodcoch. Každoprípadne som musel držať diétu a svoj jedálniček som obmedzil na banány, keksíky a vodu. V iný deň by som mohol ostať pokojne na hotelovej izbe, v tesnej blízkosti WC, dnes nás ale čakal výlet do dediny horských kmeňov, takže som len dúfal a veril, že to dám :)
Pri hoteli nás vyzdvihol songthaew. Okrem nás boli v našej skupinke traja mladí Belgičania a jeden Brazílčan, všetci okolo 20 rokov a jeden 49-ročný Francúz. Cestou sme mali krátku zastávku na motýlej a orchidejovej farme a na trhu.
Keď sme vystúpili z auta, čakala nás jazda na slonoch. Ja som šiel s Francúzom Didierom. Na začiatku sa dal kúpiť potravinový balíček pre sloníka, pozostávajúci z banánov a cukrovej trstiny, my sme žiaľ nič nemali, a tak náš slon naťahoval chobot zbytočne :(
Viezli sme sa asi pol hodinu, pričom sme sedeli na sedačke ktorá nemala poriadne operadlo, bolo sa treba dobre držať, hlavne keď sme šli dole kopcom. Slony nakoniec za odmenu dostali kukurice. Nie však klásky, ako sme my ľudia zvyknutí, ale celé rastliny, s ktorými si hravo poradili.
Už pešo sme prešli k rieke a v klietke po zipline sme sa dostali na druhú stranu. Tu nás čakal obed - rizoto v banánovom liste. Už mi bolo lepšie, tak som to zjedol. Niektorí turisti si tu zaplatili za exkluzívnu atrakciu - kúpanie slonov :)
Tu začínala túra do dediny Lahu (Lahu village). Stúpali sme asi 1,5 hodiny do kopca, väčšinu času sme však išli po ceste, kadiaľ by prešlo aj terénne auto. V dedine nás ubytovali v chatrči na kopci. Na spanie sme mali na zemi pripravené špinavé a tvrdé matrace, zakryť sme sa mali rovnako špinavými prikrývkami. Dostali sme rozchod. Išli sme sa teda prejsť po dedine. Po ceste pobehovali kurence, ale aj prasiatka a malé deti.
Všade boli porozhadzované odpadky, neporiadok mali ale aj priamo v chatrči. Vo vnútri mali aj ohnisko a varili na otvorenom ohni. Ľudia tu síce žijú v chudobných pomeroch, ale aj v týchto podmienkach sa dá udržiavať aspoň aká-taká čistota. Bývanie, ktoré nám ponúkli ale týmto získalo na autenticite. Na jednu noc sme sa aspoň trocha vcítili do hygienických podmienok miestnych obyvateľov :) Pani domáca nám dokonca večer spálila suché lístie za chalupou. Treba však dodať, že nie všetci miestni boli úplne chudobní, pod niektorými drevenými chatrčami parkovali drahé terénne autá.
Kúsok za dedinou pestovali domáci kukuricu. Rástli tu aj banány, neodolali sme a jeden sme odtrhli na ochutnávku. Bol však ešte zelený a tvrdý, chutil skôr ako uhorka. Tiekla z neho biela šťava, ktorá sa nedala nijako zmyť z rúk.
Pripravili pre nás večeru. Bolo to tradičné Pad Thai, ryža so zeleninou a mäso so zemiakmi a omáčkou. Po večeri sme mali kultúrny program. Deti z dediny nám spievali pesničku. Najskôr to bolo celkom milé, ale keď to trvalo už asi 20 minút a bola to stále dokola tá istá melódia, tak nás to aj celkom omrzelo.
Po tejto kultúrnej vložke sme už nemali poriadne čo robiť. Jeden z našich vodcov ukazoval, ako si domáci šúľajú cigarety - do banánového listu dajú zmes tabaku a tamarínu.
Náš druhý vodca hral chvíľku na gitare, potom nám ukázal zopár hádaniek so špajdlami, či už rovnice s rímskymi číslami alebo preusporiadavanie špajdlí do požadovaných tvarov. My sme potom ešte trochu pokecali s Belgičankou Aliciou, ktorá študovala v Singapure a bola v Thajsku na dovolenke. Hovorila, aké je Singapur čisté mesto. Ale aj o tom, ako francúzski hovoriaci Belgičania nemajú radi Francúzov a holandski hovoriaci Holanďanov. Klasika. Ochutnali sme aj miestny variant tequily. Bol to lacný nápoj mizernej chuti, ale aspoň som neriešil, na aký špinavý matrac si líham.
Axel s týmto dňom nebol príliš spokojný. Najskôr sa ráno nemohol osprchovať, pretože som blokoval záchod, neraňajkovali sme a prvé jedlo sme mali až na obed, aj to bolo rizoto, potom sme šlapali do kopca po ceste pre autá, ktorú on nazýval asfaltka a večer po 19 sme už nemali v dedine čo robiť :)
5.12.2014
Vstal som o 7:30. Naši horskí vodcovia už pripravovali raňajky. Pozdravil som ich a vydal som sa na obhliadku dediny. Dostal som sa až na horný koniec, kde je škola. Naskytol sa mi tu aj pekný výhľad do doliny, v ktorej sa rozlievala hmla. Pokračoval som ešte vyššie, ale na vrchole, po asi 15 minútach, som aj tak nenašiel krajší výhľad. Už som sa musel vrátiť, aby som stihol raňajky. O 8:30 už všetci raňajkovali, našťastie sa mi ešte ušlo z jedla, dokonca som zjedol aj Axelovu praženicu.
Opustili sme dedinu, tentokrát sme už klesali po lesnom chodníku a užívali si túru cez džungľu.
Mali sme prestávku pri vodopáde, ale bola tu celkom kosa. Niektorí otužilci sa aj tak kúpali, mne sa príliš do ľadovej vody nechcelo. Sedeli sme tu ale nejakú chvíľu a napokon sa aj slnko ukázalo, tak som si povedal, že to tiež dám. Voda ku podivu nebola ani taká studená. Pod vodopád sa mi ale úplne dostať nepodarilo, lebo voda padala s obrovskou silou.
Od vodopádu sme išli popri potoku scenériou, ktorá pripomínala Slovenský raj, rástli tu len iné stromy :) Na záver nás čakal rafting na nafukovacích člnoch, čo bolo celkom fajn.
Potom ale prišla miestna špecialitka - bamboo rafting. Pripomínalo to splavovanie na pltiach u nás v Pieninách. Zopár bambusových kmeňov zviazaných k sebe sa ale nechcelo udržať nad hladinou, čiže sme na nich sedeli ponorení do pol pása vo vode. A rieka bola pri brehu celkom plytká, takže sme sa len horko-ťažko pohli, preplavili sme sa možno 200 metrov a boli sme veľmi radi, že môžeme vystúpiť.
Na obed sme dostali výborné cestoviny s mäsom a zeleninou a ananás ako dezert. Odviezli nás naspäť do Chiang Mai, až k našemu novému hostelu.
Na tomto mieste by som rád uviedol vtip z vlastnej produkcie, ktorý súvisí s horskými kmeňmi, súvislosť je ale čisto náhodná:
Príde chlapík za náčelníkom a hovorí, že by sa chcel stať členom horského kmeňa. Náčelník mu odvetí, že na to, aby sa stal členom horského kmeňa, musí mu povedať, ako si umýva zuby. Chlapík odvetí, že on si ich vyplachuje kokosovým mliekom. Náčelník ho odbije s tým, že to je nič.
Za mesiac sa chlapík ukáže znova. Náčelník sa ho opäť pýta, ako si umýva zuby. Chlapík tvrdí, že si ich čistí trávou. Náčelník opäť, že to je nič.
Za mesiac príde chlapík do tretice. Náčelník sa ho zasa pýta na čistenie zubov. Chlapík je už zúfalý, tak hovorí, že si ich drhne bambusovou kôrou. Náčelníkovi ale ani toto nestačí: "My, členovia horských kmeňov, si zuby neumývame vôbec!" :D
Večerný program bol jasný, Zuzka chcela ísť na masáž, tak sme sa museli prispôsobiť ;) Zuzku si vzala do parády jedna pani, zobrala si ju za plentu a nesledovala nefalšovaná thajská masáž. Ja s Axelom sme sa na takúto masáž necítili, tak sme si dali len obyčajnú masáž. Posadili si nás do kresiel a začali od nôh, pričom pri každej strávili asi štvrť hodinu. Po pol hodine nám premasírovali aj zvyšok tela, myslím že sa venovali všetkému okrem brucha :) Takáto hodinová masáž bola zážitkom a som rád, že som to vyskúšal, ale aj tak som sa na druhý deň nijak zvláštne necítil, či už uvoľnene alebo ubolene.
Po odriekaní, ktoré sme museli pretrpieť v Lahu village, nám dobre padla návšteva night marketu v Chiang Mai ;) Okrem oblečenia sme nakúpili aj tigrie masti, čo je lacný, ľahký a skladný suvenír z Thajska :) Na večeru sme si dali pre zmenu niečo naše domáce, teda gyros. Hoci mal kráľ v tento deň sviatok, oslavi sme už žiaľ nestihli.
6.12.2014
Ráno sme sa zbalili, bol pred nami posledný deň v Chiang Mai. O 11:30 sme vyrazili. Ja som šiel na Doi Suthep, Axel so Zuzkou sa chceli pozrieť do továrne na výrobu hodvábu. Doi Suthep je hora, ktorá sa týči nad Chiang Mai. Prvý songthaew, ktorý som chytil, mi ponúkol, že ma odvezie hore za 400 Bahtov, pol hodinu ma počká a potom ma privezie aj naspäť. Cena to bola samozrejme veľmi vysoká, tak som túto ponuku odmietol. Až neskôr som pochopil, že priamo hore sa jedným songthaewom asi nedostanem. Išiel som teda jedným k ZOO, ktorá je na úpätí Doi Suthep za 30 Bahtov. Tam som sa naraňajkoval, dal som si rezance za 10 :) Stálo tam zopár ďalších songthaewov, ale nevedel som, ktorý kedy pôjde, tak som šiel kúsok ďalej a rozhodol som sa stopovať pri ceste, ako je vlastne v Thajsku zvykom. Väčšinou na vás autá trúbia, či nechcete odviesť, tu ale kupodivu nechceli zastavovať, ani keď som stopoval. Stál som tu už asi 10 minút, keď mi jeden predsa len zastavil. Spýtal som sa teda na cenu. 50 Bahtov sa mi zdalo priveľa, skúsil som teda zjednávať. Vodič nechcel spustiť z ceny a už sa aj rozbiehal, tak som teda prikývol.
Na vrchole Doi Suthep je postavený chrám, ku ktorému vedie 300 schodov, pozdĺž ktorého sa šinú dva hady resp. draky. Vstupné do chrámu je pre cudzincov 30 Bahtov.
Z nádvoria chrámu je výhľad na celý Chiang Mai.
Chrám má zlatú strechu a nachádza sa tu replika emeraldového budhu. V jednej z miestností som tu videl mníchov, ako dávajú ľuďom jednoduché náramky a kropia ich vodou za poplatok.
Na vstup do chrámu už neboli také prísne podmienky ako v Bangkoku. Bolo sa tu treba samozrejme vyzuť, ale išiel som dnu v pohode aj v kraťasoch.
Cestou dole som sa odviezol za 30+30 Bahtov, opäť s medzistanicou pri ZOO. Pre nedostatok času som už ZOO nestihol navštíviť, ale je to aspoň dôvod, prečo sa do Thajska vrátiť :) Pre veľký úspech som si dal rezance u tej istej tety predvačky. Chytil som prázdny songthaew, a tak som si mohol sadnúť dopredu na miesto vedľa vodiča. Povedal som mu, pri akom wate (chráme) ma má vysadiť. Aj v sprievodcoch radili, že pre taxikárov sú často waty najlepšou orientačnou pomôckou. V hosteli Britannia, kde sme si nechali odložené veci, som počkal na Axela so Zuzkou. Asi hodinu pred odletom sme sa vybrali na letisko. Tam nás ale odbavili rýchlo, za 10 minút, takže sme náš let na juh, na Krabi v pohode stihli. Let trval asi dve hodinky, pred 20 sme už boli na Krabi. Na hotel sme sa nechali odviesť taxíkom. Bolo to síce relatívne drahé, ale chceli sme sa tam čím skôr dostať a ani sme poriadne nevedeli, či takto večer existuje aj iný spôsob dopravy.
Po ubytovaní sme sa šli prejsť smerom na pláž. Pláž bola osvetlená reflektormi, tak sme si nemohli nechať ujsť nočné kúpanie v Indickom oceáne pri reflektoroch a splne mesiaca.
Voda bola neskutočne teplá, k tej teplote je asi len jedno prirovnanie, ktoré snáď nemusím opakovať a už teraz sme sa tešili, ako si budeme kúpanie užívať nasledujúcich pár dní :)
